O nás

Začiatky karmelitánskeho rádu siahajú do Svätej zeme, až k prorokovi Eliášovi, ktorý v samote hory Karmel hľadal Boha. Stal sa tak vzorom pustovníckeho života. Jeho slová : „Žije Pán, v ktorého službe stojím“ (1 Kr 17, 1 ) sú vzorom života v Božej prítomnosti, ktorý sa stal základným prvkom karmelitánskej špirituality.

„Nech vo dne i v noci rozjímajú o Božom zákone a bdejú v modlitbách.“
karmelitánska regula

V 11. – 12. storočí sa usídlili na hore Karmel pustovníci, ktorí si zvolili za Matku a patrónku Pannu Máriu. Tajomstvo jej života a spojenia s Kristom rád prijal za svoj ideál. V 13. storočí museli mnísi kvôli silnejúcim útokom mohamedánov opustiť Svätú zem a presťahovali sa do Európy.
V 16. storočí dvaja veľkí španielski mystici – sv. Terézia od Ježiša (z Avily) a sv. Ján od Kríža - reformovali Karmel. Bol to návrat k prvotnej charizme: k ideálu pustovníckeho života, k mlčaniu, k úplnému zdržiavaniu sa mäsa, k skrytému životu v klauzúre, k pravidelnej vnútornej modlitbe a k modlitbe v chóre, ako aj k prvkom komunitného života. Obidvaja, sv. Terézia a sv. Ján, nám odovzdali vo svojich spisoch dôležitú náuku o hlbšom spoločenstve s Bohom a ceste vnútornej modlitby. Svätá Terézia zvolila pre sestry čisto kontemplatívnu formu života, ktorej srdcom je dôverné priateľstvo s Kristom, osobný vzťah s Bohom.

„Naše povolanie má byť zamerané úplne na počúvanie Božieho slova, hľadanie vzácnej perly Božieho kráľovstva, vo veľkej samote a v úplnom odlúčení od sveta.“
konštitúcie bosých karmelitánok

Apoštolát, ktorému sa majú venovať bosé karmelitánky, je výlučne apoštolát modlitby a obety. Skrytým životom modlitby majú sestry slúžiť rozvoju Božieho kráľovstva:
- adoráciou, chválou a vďakyvzdávaním Bohu
- príhovorom za Cirkev, za celý svet a za všetkých, ktorí to potrebujú v starostiach aj v radostiach
- modlitbou za mnohých, ktorí sa nemodlia a nemajú vieru
- svedectvom o existencii živého Boha, ktorý býva uprostred nás

„Svätosť nepozostáva z toho alebo onoho cvičenia: spočíva v postoji srdca, ktorý nás v Božom náručí robí pokornými a malými, v ktorom si uvedomujeme svoju slabosť a dôverujeme až po opovážlivosť v Otcovu dobrotu.“
sv. Terézia od Dieťaťa Ježiša

Život karmelitánok je životom tichým a celkom obráteným k Bohu. Pre toto neustále, láskyplné obracanie sa k Bohu je potrebná na jednej strane atmosféra ticha, uzobrania a utiahnutosti, na druhej strane radostný, rodinný život v spoločenstve.

K tomu má byť pomocou jednoduchá svojráznosť karmelitánskeho spôsobu života:
- slávenie Eucharistie
- 2 hodiny vnútornej modlitby
- spoločná liturgia hodín v chóre
- práca v dielňach, v domácnosti a v záhrade
- prísna klauzúra
- jednoduchosť v zariadení celého kláštora
- mlčanie a samota počas dňa
- ale tiež 2 hodiny (po obede a po večeri) spoločnej rekreácie, keď sa sestry môžu spontánne a srdečne porozprávať.

Vstúpte do svojho vnútra a pracujte v prítomnosti svojho Ženícha, ktorý je vždy prítomný a má vás rád.
sv. Ján od Kríža

V priebehu stáročí boli duchom Karmelu formovaní mnohí svätí. Pre našu súčasnosť sú najznámejšie osobnosti: svätá Terézia od Dieťaťa Ježiša (z Lisieux), sv. Terézia Benedikta od Kríža (Edith Stein), bl. Alžbeta od Najsv. Trojice (z Dijonu) a iní. Prvý kláštor bosých karmelitánok na Slovensku bol založený v júni 1995 v Košiciach.
28. júla 2007 banskobystrický biskup Mons. Rudolf Baláž slávnostne posvätil druhý kláštor sestier karmelitánok v Detve.

„Chcela by som, aby nikto nebol zatratený. Sestry moje,spoločne so mnou proste Boha o túto milosť. On vás zhromaždil kvôli tomu: toto je vaše povolanie, toto je vaša úloha a vaša túžba, kvôli tomu máte prelievať slzy a za toto sa modliť.“
sv. Terézia od Ježiša
*text podľa letaku sestier