bl. Miriam od Ukrižovaného Ježiša, Miriam Baouardy ( 1846 - 1878 )

Elizabeth Catez sa narodila vo Francúzsku v rodine vojenského dôstojníka. Jej rodičia sa usadili v Dijone, kde sa im narodila druhá dcéra, ktorá na rozdiel od Alžbety mala tichú a pokojnú povahu. Výbušný charakter malej Alžbety naberá nový smer po prvej svätej spovedi, odkedy 7 ročné dievča začína vytrvalo a dôsledne na sebe pracovať a duchovne dozrievať. Mladá nadaná klavírna virtuózka vo veku 14 rokov skladá súkromný sľub čistoty a rozpoznáva svoje povolanie do Karmelu. Jej matka je rozhodne proti. Alžbeta sa usiluje žiť intenzívny duchovný život uprostred života vo svete. Napokon s vytrvalosťou a odovzdanosťou do Božej vôle, ktorú jedinú túži plniť, dospeje k získaniu matkinho súhlasu a k realizácii svojho vytúženého povolania, keď v r. 1901 prekročí prah Karmelu. V čase noviciátu prežíva duchovné očisťovania a temnoty. V listoch sv. Pavla nachádza svoje povolanie byť „chválou slávy“ (Ef 1,6). Po období ťažkej choroby, v tom čase neliečiteľného Addisonovho syndrómu, zomiera vo veku 26r. so slovami: „Idem k svetlu, k láske, k životu.“ Zachovali sa jej spisy, z ktorých najznámejšia je jej modlitba k Najsvätejšej Trojici. quote

Z  myšlienok:

  • „Ó môj Bože, Trojica, Tebe sa klaniam, pomôž mi úplne zabudnúť na seba, aby som mohla spočinúť v Tebe, nehybná a pokojná, tak, akoby moja duša bola už vo večnosti. Nech nič nemôže narušiť môj pokoj a spôsobiť, aby som vyšla z Teba, ó, môj Nezmeniteľný, ale nech ma každá minúta unáša ďalej do hlbín Tvojho Tajomstva. Upokoj moju dušu, urob si z nej svoje nebo, svoj milovaný príbytok a miesto svojho odpočinku. Nech Ťa tam nikdy nenechám samého, ale nech som celá stále tam, celá bdelá vo viere, celá adorujúca, celá odovzdaná Tvojmu stvoriteľskému Pôsobeniu. Ó, môj milovaný Kriste, z lásky ukrižovaný, chcela by som byť nevestou Tvojho Srdca, chcela by som Ťa zhrnúť slávou, chcela by som Ťa milovať...až na smrť! Ale cítim svoju bezmocnosť, a preto Ťa prosím, aby si ma ´odel v seba´, aby si moju dušu stotožnil so všetkými hnutiami svojej duše, aby si ma ponoril do seba, aby si ma uchvátil, aby si ma nahradil sebou tak, aby môj život bol len vyžarovaním Tvojho Života... Ó, stravujúci Oheň, Duch lásky, zostúp na mňa, aby sa v mojej duši uskutočnilo akoby Vtelenie Slova, nech som preň ďalšou ľudskou bytosťou, v ktorej obnovuje celé svoje Tajomstvo. A Ty, Otče, skloň sa k svojmu úbohému malému stvoreniu..., viď v ňom len Milovaného, v ktorom máš všetko zaľúbenie. Ó, moji Traja, moje Všetko, moja Blaženosť, nekonečná Samota, Nesmiernosť, v ktorej sa strácam, Tebe sa vydávam ako korisť. Ukry sa vo mne, aby som sa ja ukryla v Tebe, v očakávaní, že v Tvojom svetle budem kontemplovať priepasť Tvojej vznešenosti.“
  • „Straťme sa v Najsvätejšej Trojici, v Bohu lásky.... Aké sladké je vedomie Božej prítomnosti v nás, v tej intímnej svätyni duše. Vždy Ho tam nájdeme, dokonca aj vtedy, keď jeho prítomnosť necítime. A predsa tam je... Starajme sa o to, aby sme Ho tam nenechávali samého. Nech je náš život ustavičnou modlitbou...“
  •