bl. Elia od sv. Klementa – bosá karmelitánka ( 1876 - 1955 ) 29. mája

Rodným menom Teodora Fracasso sa narodila 17. januára 1901 v talianskom mestečku Bari ako tretia z deviatich detí. Jej otec bol maliarom, dekorátorom interiérov. Celá rodina hlboko praktizovala svoju vieru.
V. máji 1911 – deň pred Teodriným prvým svätým prijímaním sa jej zjavila sv. Terézia od Dieťaťa Ježiša a predpovedala jej , že sa stane mníškou tak ako ona. Aj napriek tomu sa Teodora vyučila za krajčírku. Naučila sa šiť a vyšívať, neskôr vstúpila do spoločnosti bl. Imeldy Lambertini, dominikánky, ktorá mala veľkú úctu k Eucharistii. Nakoniec prestúpila do Anjelskej gardy sv. Tomáša Akvinského.
20. 4. 1914 vstúpila do III. rádu sestier dominikánok, kde prijala meno Agnesa. Pre svoj mladý vek (mala sotva 14 rokov), dostala po roku osobitný súhlas k zloženiu rehoľných sľubov.
V ťažkom období 1. svetovej vojny našla široké pole pôsobnosti pre svoj apoštolát i pre jej horúcu túžbu konať dobro: katechizácia, diela milosrdenstva atď.
V r. 1920 vstúpila do Karmelu, kde prijala meno Elia od sv. Klementa. Večné sľuby zložila 11. 2. 1925. Veľa času trávila vo svojej cele, kde vykonávala krajčírske práce, ktoré jej boli zverené. V januári 1927 následkom chrípky, ktorá ju veľmi oslabila, mladá rehoľnica začala pociťovať časté bolesti hlavy, ale nesťažovala sa. Všetky bolesti znášala bez utišujúcich prostriedkov. 21. 12. 1927 dostala vysokú horúčku a ukázali sa aj iné prejavy zhoršenia zdravotného stavu. Spočiatku si myslela, že to nie je nič vážne; ale keď po niekoľkých dňoch sa jej stav zhoršil, zavolali lekára, ktorý určil diagnózu: zápal mozgových blán.
Sr. Elia od sv. Klementa zomrela na Vianoce 25. 12. 1927, v deň, ktorý sama predtým predpovedala.

Bola tak ponorená v Bohu, že stále pociťovala prvenstvo Boha vo svojom živote, či už v kontemplácii krásy, alebo započúvaná do Božieho slova, či v láske k Eucharistii. Dokonca aj vtedy, keď žila vo svete ako laička. V Karmeli kráčala „malou cestou“ sv. Terézie od Dieťaťa Ježiša, zostávala v skrytosti, „ukrižovaná“ pre Krista, v úplnom odovzdaní sa za spásu duší.
Sr. Elia učí, že svätosť je dosiahnuteľná pre každého z nás, aj keby sme žili v akomkoľvek životnom stave. Učí, ako dosiahnuť schopnosť rozkvetu – ako hovorievala – „tam, kde nás Boh zasial“.
Zanechala po sebe len niekoľko úryvkov zo svojich duchovných úvah, z ktorých je možné usúdiť, že viedla hlboký život, ukrytý v Bohu. Počas niekoľkých krátkych rokov žila hlboký duchovný vnútorný život. Bol to teologálny život, ktorý sa dotýkal neba aj keď bol vsadený do zeme. V r. 2001 boli vydané jej spisy a v r. 2003 sa ukázali aj jej listy. V jednom jej spise čítame: „Je nemožné zmeniť svet bez Lásky obetovanej na kríži“. Sestra Elia bola pre všetkých ako „úsmev dobrého Boha“.
18. marca 2006 jej sv. otec Benedikt XVI. udelil titul blahoslavenej a jej liturgickú spomienku zaradil na 29. mája.